Žiarili. Už na kilometre bolo cítiť, že tento deň je len ich. Zdobil ich spokojný úsmev, ten, ktorý naznačuje, že váš veľký sen sa dnes napĺňa. Spoznali sa pred siedmimi rokmi a dodnes sa nevedia zhodnúť, kto koho zbalil. Fotopríbeh o Veronike a Martinovi, ktorí svojou nabitou energiou búrajú mýty o svadobných stresoch.
Ako si spomínate na deň zásnub?
Martin: „Bol som strašne chorý, ležal som doma veď, keď ma chlap nádchu, tak je to koniec sveta. Nechcel som, aby to dopredu čakala. Proste mi pripravila čaj, starala sa o mňa ,no a ja som zrazu vytiahol prsteň. Nečakala to. Ešte o dve hodiny nato sa ma opýtala či je to skutočné a môže to povedať aj sestre.“ (smiech)
Viac ako dva roky pred svadbou začal čas príprav. Základom bolo objednať sálu, svadobnú kapelu či v neposlednom rade fotografa.
„ Na Slava sme najprv narazili nečakane na internete, páčila sa nám jeho práca a odporúčania od známych len potvrdili náš perfektný výber. Rovnako sme si vybrali hudobnú skupinu Spirit z Betlanoviec, pretože výborná kapela je základom dobrej svadby,“ a ako Veronika dodala: „Reduta bola jasným rozhodnutím. Majestátna a krásna miestnosť s kapacitou, akú sme pre našu svadbu potrebovali.“
DEŇ D
Veronika: „Zazvonil mi budík o 6:00. Umyla som si zuby, zišla do kaderníctva, kde sa to všetko začalo. Vlasy, líčenie a kávička, myslím, že tá bola prvá.“
Martin: „Ja som mal budík o 7:00. Ako prvé som sa umyl a najedol. To je základ, pretože, keď sa dobre najem nebolí ma hlava. Pre mňa to bola úplná pohodička, mojou úlohou bolo len ozdobiť auto a nahodiť sa do gala.“
Predo mnou stála iná žena. Rozprávková a krásna, tak ako jej šaty, keď ju do nich obliekali. „Pri skúšaní som cítila, že sú tie pravé, pretože to vraj žena tak má cítiť. Vedela som to.“ Spopod snehovo bielych šiat vykúkal čierny podväzok: „…pretože som iná, presne ako tento podväzok. Šialená, uletená a stále sa smejem,“ dodala so smiechom Veronika.
Pri rozprávaní o najdôležitejšom momente z ich veľkého dňa sa úsmevy na tvárach násobili. „Kostol bol nádherný,“ zaspomínal Martin.
„Prišiel nás sobášiť kňaz až z Ríma, ktorý v ten deň sadol na lietadlo a prišiel iba kvôli nám. Mal v sebe obrovské dobro a inšpiráciu. Všetkým sa to páčilo, počúvali, nevedeli, čo sa bude diať lebo to bolo iné,“ doplnila Veronika.
Martin: „Najviac milujem fotku z kostola. Vymieňali sme si prstene, romanticky som na teba pozeral a ty si hľadela naňho a nie na mňa.“
Veronika: „Toto mi Martin dodnes vyčíta, že som sa mu vtedy nepozerala do očí,“ dodala so smiechom Veronika.
Radosť, spokojnosť a láska. Týmito troma slovami opísali ich veľký deň. „Páčilo sa mi, keď bola zábava v plnom prúde, rozhliadla som sa po celej sále a všetci tancovali. Veľmi nám záležalo na spokojností našich hostí. Rovnako nás potešila naša rodina, pretože pri nás celý čas stáli. To spojenie rodín v ten deň, bolo krásne,“ a ako Veronika s úsmevom dodala: „Povytvárali sa nové opilecké vzťahy.“ (smiech)
Martin: „Spontánne sme pretancovali celú noc. Myslím si, že keď ženích s nevestou tancujú a zabávajú, tak rovnako tancujú všetci ľudia.“
Polnoc.
Slávnostný kroj a premena z dievčaťa na ženu. Na hlave parta, ktorá kedysi zdobila hlavu jej prababky.
Symbol toho, že manželstvo im pristane.
Čo bláznivé ste spolu vyviedli?
Veronika: „Raz sme sa opili a pri Radnici sme skákali rybičky do kríkov. Ešte tri týždne potom som sa bála chodiť do mesta, aby ma náhodou nespoznali.“
Martin: „Spal som, ona mala dobrú náladu vzala šampanské a celé ho na mňa len tak vystriekala a myslím, že práve vtedy ma očarila a nikdy sa s ňou nenudím.“
Čo by ste na vašom dni spätne zmenili?
„Všetko by ostalo tak, ako bolo. Nič by sme nezmenili a keby sa dal vrátiť čas späť, tak by sme chceli, aby to bolo tak, ako to bolo.“
Veronika o Martinovi: „Je dobrosrdečný, zábavný, splní mi všetko, čo mi vidí na očiach a vie sa o mňa postarať. Myslím, že sa výborne postará aj o našu rodinku a nedovolí, aby sa nám niečo zle stalo.“
Martin o Veronike: „Milujem jedlo a na Veronike milujem ako varí a perfektne pečie, to je základ. Keď cíti, že som smutný, tak vždy vtedy stojí pri mne. Aj v dobrom aj v zlom.“
„Nádej, viera, láska všetkých ľudí spája.“
Tak ako zneli slová vašej novomanželskej piesne, nech znie aj váš spoločný život.
A samozrejme úsmev, pretože ten spája vaše životy ešte viac.
Veronika a Martin zo srdca ďakujem!
Autor textu Veronika Jenčová